Najstaršie nálezy provrtaných mušlí, ktoré slúžili ako šperky, sú asi 100 tisíc rokov staré.Rôzne ozdoby, najmä náhrdelníky, spony a záušnice, sa objavujú už v pohreboch z doby bronzovej a boli zrejme odznakom vyššieho postavenia svojich nositeľov. Náhrdelníky sa vyrábali z provrtaných zvieracích zubov, ozdobných mušlí, hlinených a neskôr aj sklenených farebných korálikov. Čoskoro sa začali vyrábať spracovaním drahých kovov, najprv tepanie, neskôr aj odlievaním a ďalšími zlatníckymi technikami. Už z 1. tisícročia pred nl pochádzajú "zlaté poklady" s množstvom zlatých šperkov a slávnostných zlatých nádob, aké sa našli napríklad v Grécku, v Španielsku aj v dnešnom Turecku a Tadžikistanu. Svedčí o nesmiernom bohatstve vtedajších vladárov a vojvodcov.
Niektoré šperky slúžili aj ako amulety, ako ochrana proti urieknutiu alebo zlým silám, iné boli výrazom postavenia a autority. Na Blízkom Východe sa hojne užívali pečatný prstene s glyptikami. Vysokú úroveň dosiahlo šperkárstvo v starom Egypte, kde boli prstene, prívesky aj väčšie náprsné pektorály aj odznaky moci a úradu. V neskorom egyptskom období sa neobyčajne rozšírili drobné strieborné amulety, ktoré sa vyrábali hromadným odlievaním do kamenných foriem.
V klasickom staroveku sa šperky zdobili ženy aj muži a rad vtedajších autorov si na to výslovne sťažuje. Na rímskych freskách a mozaikách možno vidieť bohaté ženy s náhrdelníky a náušnicami s drahými kameňmi, muža s drahocennými sponami a prstene. Rané kresťanstvo šperkom neprialo, ale sa už od raného stredoveku vyskytujú biskupské prstene ako odznaky úradu, niekedy zlaté, niekedy i bronzovej. Bohaté nálezy strieborných a zriedkavo aj zlatých šperkov pochádzajú z veľkomoravskej doby, hlavne typické spony a záušnice, ale aj náprsné kríže.
Veľký rozmach šperkárstva nastal v bohatých mestách neskorého stredoveku a renesancie, ako je vidieť aj na dobových portrétoch zámožných ľudí. Veľkej obľube sa tešili prstene u mužov i žien a výrazne sa zlepšilo brúsenie drahých kameňov. V meštianskych rodinách sa šperky dedili po celé generácie a tvorili rodinné bohatstvo. V 19. storočia dosiahlo remeselné šperkárstvo technického vrchole a zároveň mu začala konkurovať strojová výroba, lacná lisovaná a hromadne odlievaná bižutéria zo základných kovov sa sklíčkami miesto drahokamov. Dôležitým strediskom výroby bižutérie boli severné Čechy, najmä Jablonec nad Nisou.
V 20. storočia sa šperkárstvo stáva umeleckým remeslom, zároveň ale stále viac podlieha premenám módy a využíva nové technológie presného liatia. Drahé kamene sa vyrábajú synteticky a od 30. rokov 20. storočia sa objavujú lacnejšie a dokonalé kultivované perly. V poslednej dobe sa oživil záujem o strieborné šperky aj o šperky z ušľachtilých ocelí, prípadne z karbidu volfrámu a ďalších nových materiálov.
Šperky zo žltého zlata
